Lenka Durciova

Volám sa Lenka a nie som profesionálna fotografka. Sama o sebe vravím, že som amatérsky fotografický nadšenec :)
K fotografovaniu ma priviedol sám život... Milujem fotografie ako také , rada si ich prezerám a obklopujem sa nimi. Zistila som, že málo ľudí si v dnešnej uponáhľanej dobe uvedomuje v kolobehu rodina-práca, ako čas rýchlo beží, život plynie a my ani naši blízky tu nebudeme stále... Stávalo sa mi, že niekto v rodine zomrel a zháňali sme jeho fotografiu. Prišli sme na to, že ich máme málo, sú nekvalitné, poškriabané, zle sa tam tvári, nie je to on...
Život je krátky a vzácny. Stojí za to zachovať si spomienky na tých, ktorých máme radi, ktorí sú súčasťou nášho života nielen v srdci, ale aj na fotografii. Podeliť sa o spomienky s našimi deťmi, vnúčatami... Kto by nechcel vedieť, ako vyzeral keď bol malý, ako vyzerala jeho babka, na koho sa podobá ?
Samostatnou kapitolou sú naše deti . Odkedy ich mám, fotím prakticky denne :) Stále sa deje niečo zaujímavé, rastú tak rýchlo... Snažím sa od narodenia prvého synčeka ísť aspoň raz do roka do ateliéru na rodinnú fotografiu. Čas nezastavíme a toto jedinečné obdobia ich života, bezstarostné detstvo a spoločné chvíle s nimi si chcem stále pripomínať.
Fotím nielen svoje deti, ale i deti rodinných príslušníkov, susedov... Fotenie mi dáva voľnosť, pohodu, odvádza moje myšlienky od dennodených starostí  a upokojuje ma. Rada robím ľudom radosť a toto je môj prostriedok na ich "rozšťastnenie" ako vraví môj druhorodený :) Najväčšou odmenou mi je úsmev, šťastie v ich tvári, keď si pozerajú fotografie, ktoré im odovzdám.
Toto všetko by som nemohla robiť, nemohla by som sa venovať foteniu, nemala by som ateliér ani fotoaparát, keby nebolo môjho milujúceho manžela, ktorý ma v tom spolu s mojou rodinkou podporuje,  za čo im všetkým a hlavne jemu,  patrí moje nekonečné ĎAKUJEEEEM.